nechceš.

Toto čo je? Čo je to zase?

Mám nervy, trému, cudzie slová vo svojom vlastnom hlase.

Čo je? Ach no. Zase?

Ak by sa štát dozvedel o čom snívam o tebe, tak sedím v base.

Zvádzaš ma, hráš sa, alebo seba klameš.

Počula som že máš takých ako som ja plné dlane.

Blikne ti v hlave iná, strasie ma elektrina.

Nemôžem byť jedna z desať, nemôžem byť nejediná.

Učíš ma šesť pocitov naraz miešať.

Hnev je len póza odmietnutých dievčat.

Ty si si len tak byť dávno zvykol.

A ja som na konci. 
Na konci s dychom.

Cítim ťa. Plávam. Zem podomnou sa začne hýbať.

Voniaš mi. Máš ma. V mojem magme sa zas stala chyba.

Nechceš, chceš, online si, z vysoka kašleš na mňa.

Nechceš. Chceš. Kiež by som celý život bola panna.

V mojej pomyselnej kráse skôr či neskôr

Objaví každý škaredosť a ja dám mu na to priestor.

Som náladová, výbušná, impulzívna, tichá.

Budík mi v kostiach stále hlasnejšie, zrýchľujúco tiká.

Pre krásnych chlapcov sa prirýchlo nadchnem.

Ak sa mi niekto páči, dovediem ho k tomu že sa zľakne.

Neviem predstierať nezáujem.

Neviem hrať že ťa nechcem, tak si o samotu koledujem.

Končím s fajčením, kávou, pitím aj trávou.

Aj tak je to málo.

Nie je to o tom.

Nemôžem byť kto nie som.

Neviem kde som.

Niekde medzi nadšením a desom.

Koľko toho ešte bude,

Kým stretneme sa na poslednom súde?

Nenúť ma k nude.

Nenuď ma. Konečne ku koncu zobuď ma.

Nechávaš vo mne deep down ryhy.

秬竕癸!!! O tebe sa tu píšu knihy.