pondelok 13. septembra 2010

intro



Keď niečo napíšem a páči sa mi to, to znamená- dám to niekomu prečítať- o pár dní sa mi to zdá banálne a smiešne. Je preto ťažké vycapiť svoje bludy na verejné priestranstvá bez toho, aby sme sa za ne museli po čase hanbiť. 
Písanie by nemalo by to byť vnútornou terapia autora. Ak teda chcete, aby to tak bolo, nezaťažujte ich ani svojimi rozchodmi, ani tým, že milujete niekoho iného než toho s kým žijete, ani tým že máte hnačku.

Medzi mužským a ženským autorom je obrovský rozdiel. Nedá sa to zmeniť a ženy by mohli prestať predstierať, že sú nad vecou. TAk je to v každom poslaní človeka. Ale muži a ženy sú hrušky a jablká. Keď sa zmixujú, je z nich úžasný džús. 

Ženská tvorba má ružový odtieň. Preto sa hneď na začiatku priznávam, že odo mňa nečakajte žiadne príbehy o pití piva alebo akčné scény z vrážd detí. Môj rozum ovláda EQ bohužiaľ viac než IQ. 

Tento blog som si založila preto, lebo mám pocit, že zanedbávam mnohých priateľov a nepriateľov a ak by mali niekedy záujem dozvedeiť sa o mne viac, nechávam im cestu otvorenú. Síce si už nemôžem dovoliť byť taká úprimná ako kedysi, ale budem sa snažiť. 




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára