Mládenec Udenáčik, tuhý pivkár a tuhý fajčiar statného vzrastu a silnej vôle spolu so svojou devou Hermelínou, podobajúcou sa na dozrievajúcu hrušku s abnormálne vyvinutými chúťkami na sladkosti a mastnoty, sa prebudili do teplého prvoaprílového rána. Rozbití, obžratí a vysušení, smradľaví od cigariet. Mali dosť. Rozhodli sa zmeniť krčmovo-bohémske zvyky a začať žiť zdravo.
Práve fičala BIO eufória odpudzujúceho marketingu. Síce pracovali v oblasti kultúry a poznali finty reklamných agentúr, Hermelína túžila vyzerať ako prútik, Ůdenáčik chcel prestať fajčiť a pivkárčiť, aj sa zbaviť občasných infarktov. Najlepšie riešenie videli v slávnej detoxikačnej kúre pre ryžojedov. Táto kúra, obnovujúca starodávne pôstne zvyky, údajne liečiaca aj rakovinu a omladzujúca telo zapratané toxínmi z európskeho životného štýlu prisľubovala zázraky. Na podobné avantúry neboli títo dvaja gurmáni zvyknutí: najväčšie potešenie im robila klobása, bravčová masť s čerstvou cibuľou alebo dukátové buchtičky z miestnej vývarovne. Museli postupovať podľa prísnych pravidiel: začať so strukovinami, obilninami a surovou zeleninou. Bývali v jednej chasni a preto sa navzájom neustále podporovali pri raňajkovaní smradľavého cíceru, betónového pšena alebo trpkého šalátu bez omáčok. Išlo im to skvele. Nefajčili a nepili alkohol, zrušili sekretár s mlsanicami a vyhodili plesnivé zaváraniny ukryté v stínu lesa chladničky. Ůdenáčik si šomolil po vreckách cigaretle, že si na tajňáša zapáli, no Hermelína bola bystrá a oprala kabáty aj sa tabakmi. Jedným z odpurúčaní príručky o ryžovej očiste bolo aj utajovanie ich programu. Ibaže Hermelína bola deva veselá a s radosťou sa všetkým fajčiarskym mäsojedom pochválila, akí sú oni vytrvalí a húževnato dodržiavajú, čo si zaumienili. Mäsojedi ich vysmiali požieraním pečených prasiatok a fajčením kvalitného tabaku. Ůdenáčikovi sa slinky na cigaretku zbiehali, no Hermelína ho hneď zrušila vyčítavým pohľadom. Často kontrolovala výklady zmrzlinární, no Ůdenáčik ju hneď potiahol za ruku do parku alebo do kina.
Takto sa pripravovali na ťažkých 9 dní s celozrnnou BIO ryžou. Deň pred začatím sa dohodli, že si ešte rýchlo osviežia zmysly. Vybrali sa o jedenástej večer do KlobDonadlu, s ohromnou chuťou skonzumovali veľké klobásové MENU aj s dezertom a namočili ryžu, aby ju nasledújúci deň uvarili na sprostej platničke. Ráno sa nemohli pohnúť z postele. Ůdenáčik sa doplazil k počítaču a vyčítal v príručke, že najhoršie, čo sa môže vyparatiť: rýchlo sa ešte pred začatím ryžového pôstu nažrať masnôt.
V Nedeľu sa Ůdenáčik vybral do práce. Hermelína si spravila výlet do mesta. Ignorujúc vône reštaurácií, zmrzlinární a okologniaviacich mäsojedov, kúpila si BIO časopis a sadla si na lavičku. Listovala a listovala, no časopis ju tak nudil, že nevydržala neflirtovať s oprotisediacim KlobDonaldom. Tak žmurkal, až to Hermelína nevydržala a vybrala sa na výzvedy. Nebola by to žiadna sranda, ak by na druhej strane ulice práve utajene nepostával Ůdenáčik, fajčiaci už siedmu cigaretu, ukrytý vo vchode s bižutériou. Vytiahol z kabáta telefón a ako pravý klamár upodozrieval aj Hermelínu:
„Dúfam že si nepodľahla vôňam KlobDonaldu!“ S výčitkami svedomia zadupal smradľavý ohorok. „Samozrejme že nepodľahla, rovnako dúfam že ty v práci nepofajčievaš!“.
A tak sa Ůdenáčik, ktorý v Nedeľu samozrejme nepracoval,
s ovisnutým nosom vybral do bižutérie a kúpil Hermelínke prívesok s čokoládovým bonbónom. Ona si zatiaľ objednala dvojitú porciu zmrzliny.
„Dúfam že si nepodľahla vôňam KlobDonaldu!“ S výčitkami svedomia zadupal smradľavý ohorok. „Samozrejme že nepodľahla, rovnako dúfam že ty v práci nepofajčievaš!“.
A tak sa Ůdenáčik, ktorý v Nedeľu samozrejme nepracoval,
s ovisnutým nosom vybral do bižutérie a kúpil Hermelínke prívesok s čokoládovým bonbónom. Ona si zatiaľ objednala dvojitú porciu zmrzliny.
Takto dodržiavali prísne pravidlá ryžojedov až tri dni, čoskoro by im aj oči zošikmeli, ibaže sled obrazov ich života sa obracal rázne proti ich vôli. Vybrali sa do kina, kde Hermelínka dostala hysterický záchvat. Z filmu, ktorý bol zhodou okolností o bonbónoch, mala veľký ..., pretože sa jej od hladu zahmlievalo pred očami. Cítila sa taká ukrivdená! Akoby sa celý svet proti nej postavil. Čo ona komu urobila, že si nemôže dať ani bonbónik?! V tom Ůdenáčik vylovil z kabáta prívesok - bonbón a naivne ujúkal, aby ju upokojil. Hermi spustila ešte väčší krik, až museli z kina odísť a sadli si pred KlobDonald. Hermelínka sa tak hanbila, (napriek tomu že Ůdenáčik naliehal, aby sa najedla a upokojila hystericko-úzkostné plače, ktoré ho začínali celkom desiť), do KlobDonaldu ani nevkročila, či už z hrdosti alebo z pocitu zrady voči Ůdenáčikovi. Urazená na celý vesmír, ktorý oproti jej svetu teraz neznamenal nič, sa vybrala smerom do chasne. Ůdenáčik to zneužil. Pár metrov za ňou, presvedčený že sa Hermelína neobzrie, vylovil z kabáta rozdrvený tabak a napchal si ho do uší.
Mlčky zaspávali, no keď sa začal Ůdenáčikovi tabak z uší sypať na prezlečené posteľné prádlo, Hermelína to nevydržala. Priznala sa k zmzlinárčeniu, Ůdenáč sa priznal k tabáčeniu a ako sme už počuli, bol to tolerantný, statný a silný mládenec, rozhodol o ich nastávajúcom osude: Hermelínka musí svoje ryžojedenie zrušiť, on v ňom bude kvôli zastaveniu infarktov pokračovať.
Na druhý deň ráno Hermelínka pri predstave bonbónu tak rýchlo skotačila do Terna, až sa vykydla z bikydla. S vybitým zubom pri pokladni zhltla teplé croissanty. Predavačka ju od údivu ani nepokarhala a blokovala croissanty rovnako rýchlo, ako vstupovali do jaskyne Hermelíninho banďora. Ůdenáčik si zatiaľ doma uvaril ryžu. Akonáhle vložil prvé sústo do úst, taknáhle sa aj povracal. Skrátka: ich telá, zvyknuté na klobásky, ryžojedenie nezvládli a odmenili sa fyzicko-psychickými poruchami. Ůdenáčik fičal na do školy a v školskom bufete si zašupoval domácu keiser žemľu vyrobenú láskavou bufetárkou Elenou.
O pár minút sa obaja stretli na prednáške pána doktora Františka Koukolíka, DrSc., významného neuropatológa z fakultnej Thomayerovej nemocnice v Prahe. Vypočuli si dokonalú prednášku o láske a nerestiach. Pán doktor im ukázal také obrázky a dokázal také fakty, že sa Ůdenáčik a Hermelína rozhodli už nikdy nepodľahnúť fajčeniu, popíjaniu, ani obžerstvu a spokojne si namiešali na obed šalát zo sezónnej BIO zeleniny. Už nikdy nechceli vymýšľať podobné prvoaprílové drasťárny. Rozhodli sa žiť zdravo, no zároveň žiť. A ľúbili aj neskôr, keď reklamné agentúry začali spotovať KloBásne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára