Zostávaš vo mne vo forme filmu.

Zbohom láska

Znova môžeš písať básne.

Zbohom láska

To je všetko.

Teraz bude čo?

Budeme vstávať sami s depkou?

Tvoje hranice končia tam kde začínajú moje.

Presvedčili sme sa. Sme ľudia, nie sme stroje.

Myslela som to s tebou úplne vážne.

Prišla zima.

A moje dlane sú k tebe vlažné.

Tak predsa to prechádza.

Ja z teba, ty zo mňa pomaly odchádzaš.

Možno naozaj svet nekončí tým že končíme my.

Zažijeme slávny pokoj s niekým iným, na cudzom území.

Raz sa vrátim domov,

ty vieš kto naozaj som.

Vyplyniem z ticha,

Pôjdeme v snehu sami nocou.

Za vlasy šklbe ma spomienka a späť ma k tebe láka.

Môžeme za to že ty si taký a ja som taká?

Prečo ťa najviac chcem až keď ťa strácam?

A čo ty komu tou bolesťou za čo splácaš?

Vyhnaní z rajskej záhrady kvôli mojim jablkám.

Tak asi nie si taký zlý, ani ja taká bezduchá.

Iba sme sa tak videli.

Gratulujem muž môj. Konečne môžeš byť dospelý.

Myslela som to s tebou úplne vážne.

Prišla zima.

A moje dlane sú k tebe vlažné.

Tak predsa to prechádza.

Ja z teba, ty zo mňa pomaly odchádzaš.

Možno naozaj svet nekončí tým že končíme my.

Zažijeme slávny pokoj s niekým iným, na cudzom území.

Fatálni básnici naše telá sú magnety,

Aj tak sme pre seba u.zavretí, už nemáme sa za svätých.

S hlavou hore kruto na mňa zvrchu pozeráš.

Pomaly v tebe umieram.

Mala som mohla som a vyviedla čo nesmela.

Rozprávka o Rómeovi a Júlii sa končí. Vieme.

Z jedu sa obaja o chvíľu preberieme.

Zbohom láska.

Nikdy ma nenechaj ísť.

Zostávaš vo mne vo forme filmu.