zimné ticho

Nemá ti kto prišiť gombík na košeli,

to že som zmizla ťa na chvíľu mrzí

Nechceš byť drzý,

nevolať.

tak zavoláš.

mlčíš. 
visí medzi nami vo vzduchu napätie.

ako začať vetu. zostalo ticho na svete .

sama vo vlaku

v obchode v podchode v metre

sama prešla som kilometre

tvoj tieň ma mätie

si vo všetkých autách stromoch lampách ktoré miniem

no nič. Život ďalej plynie

utekám zhnednutým slaným snehom

stále hreješ ma nehou

na diaľku

sám nevieš kam si vbehol

v mračnách hľadám odpovede na milión otázok

V okunalepený  mám tvoj čiernobiely obrázok

Premietam si ťa na zasnežené cesty

Nespíš vo mne. Nespi sám, človek z kostí a inej zmesky.

Posielaš mi naschvál prázdne esemesky.

Kvety si nepolial,

Tá žiarovka v kuchyni už pred pol rokom zhasla.

Ja som jasná. Ani po tom všetkom: ešte som v tebe nevyhlasla.

Ani ty vo mne. Nepáľme mrazom ohne.

Vrátiť sa nedá, tak poďme vpred. Poďme.

(Tichom letia ku mne od teba impulzy.

Nikdy nebola pravda že po tebe netúžim.

Tajne sa ku mne pod vankúšom vraciaš.

Vždy budem od teba hlúpejšia a mladšia.)